Yuri Dojč - LAST FOLIO

Yuri Dojč - LAST FOLIO

Galéria

Výstava fotografií - od 25.2. do 30.3.2022, PONDELOK - PIATOK 9:00 - 13:00, 13:30 - 17:00 v levickej Synagóge.

Yuri Dojc o svojej výstave:

V januári 1997 som na pohrebe svojho otca stretol zaujímavú ženu, pani Vajnorskú. Bola jedným z asi tisíc dievčat, ktoré začiatkom roka 1942 nastúpili do úplne prvého vlaku smerujúceho do Osvienčimu. Prežila tam tri roky a okrem brata prišla o celú rodinu. Rozprávala mi o svojich každodenných návštevách ľudí, ktorí tak ako ona – prežili. Poprosil som ju, či by som ju na jej pravidelných pochôdzkach mohol sprevádzať. Súhlasila. A tak som začal fotografovať týchto ľudí a svet, v ktorom žijú.

August 1968. Sovietske tanky obsadzujú Československo a Juriho štatút študenta letného pobytu v Londýne sa zo dňa na deň mení na štatút utečenca.

O rok neskôr prichádza do Toronta, kde žije dodnes.

O ďalších štyridsať rokov je už Yuri Dojc významnou postavou svetovej fotografickej scény. Za jeho celoživotnú umeleckú aj komerčnú prácu sa mu dostáva značného uznania. Jeho diela so širokým záberom - od portrétov kanadských vojnových veteránov až po panorámy miest - sú pravidelne vystavované a zverejňované. Dojcove najnovšie fotografie z Rwandy sa objavili vo francúzskom denníku Libération pod dramatickým titulkom "Krajina genocídy".

Náhoda priviedla Yuriho spolu s tímom dokumentárnych filmárov do opustenej židovskej školy na východnom Slovensku. Čas sa tu zastavil jedného dňa roku 1942, keď všetkých školákov odvliekli do koncentračných táborov. Ostali tu učebnice, zošity a v nich slohové práce s opravenými chybami, vysvedčenia, ba dokonca aj cukor v skrinke...

Z tých rozpadávajúcich sa kníh, čo ležali na zaprášených policiach ako poslední svedkovia kedysi prosperujúcej kultúry, vníma každú Yuri Dojc ako jednotlivca, čo prežil. A každá kniha, zachytená akoby portrétom, si uchováva svoju poslednú krásu. Obraz vypovedajúci tisíc slov.

Spomedzi stoviek fragmentov a kníh, ktoré Yuri Dojc vyfotografoval, púta pozornosť osud jednej, ktorá si zázrakom našla cestu zo zaprášenej kopy k svojmu zákonnému dedičovi – k Yurimu. Kedysi totiž patrila jeho starému otcovi Jakubovi. A tak cesta pamäti, ktorá sa začala portrétom otca, uzavrela kruh.

Tento rozsiahly projekt, na ktorom Yuri Dojc pracuje vyše desať rokov a z ktorého je táto výstava len jednou časťou, bol verejnosti prvýkrát predstavený v roku 2009 v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, neskôr v Prahe a v Cambridgi v Británii. Všade sa stretol s veľkým úspechom. Od roku 2011 bol uvádzaný v USA a v Kanade. Otvorenie prebehlo v New Yorku, neskôr sa výstava presunula do Bloomingtonu v Indiana a do Ottawy. Naplánované sú ďalšie miesta v Spojených štátoch. V Európe si výstavu pozreli v Belgicku pri Európskej komisii v Bruseli a v Nadácii Pierra Berga. Po Košiciach, Európskom hlavnom meste kultúry 2013, bude putovať do Ríma a Moskvy.

Mnoho fotografií z tejto výstavy je už v zbierke Kongresovej knižnice vo Washingtone.

Nenašli sa žiadne naplánované predstavenia pre toto podujatie.