Matka

Galéria

Slovo o autorovi

Július Barč-Ivan (1909 Krompachy – 1953 Martin) sa narodil v dvojjazyčnej slovensko-maďarskej učiteľskej rodine. Zmaturoval v Prešove, neskôr absolvoval Evanjelickú teologickú fakultu v Bratislave. Pôsobil ako kňaz aj ako pracovník Matice slovenskej a Slovenskej národnej knižnice. Ovládal viacero rečí a podnikol niekoľko ciest do zahraničia. Písal poviedky, novely a romány (Železné ruky, Husličky z javora), najviac ho však preslávila dráma (Mastný hrniec, Neznámy, Dvaja).

Slovo o hre

Autor v „Matke“ rozohráva príbeh novodobého Kaina a Ábela. Na rozdiel od biblie sa však nekončí bratovraždou, lebo ju prekazí odhodlaná láska matky idúca až na smrť.

Dej sa odohráva v prostredí baníckej rodiny. Hlavná hrdinka sa podobne ako iné ženy strachuje o život a zdravie svojich synov, o to viac, že muža stratila pri veľkom banskom nešťastí. Ana to má však ešte zložitejšie. Svoje muky prežíva dvakrát: prvý raz vo svojich podivných predtuchách a druhý raz, keď sa napĺňajú.

Matka vidí, že sa spoza mora vracia domov jej starší syn. Tuší, že sa stane niečo zlé, lebo jeho brat Jano mu zobral majetok i dievča. Paľo skutočne prišiel a Jano sa s ním nevie zniesť. Ďalší obraz je ešte hroznejší: v bitke Jano prebodne svojho brata. Preto mať žiada Paľa, aby odišiel z domu. Predstiera zlobu a vyháňa ho. Paľo nešťastný a znechutený odchádza bývať k rodičom svojej niekdajšej milej Katky.

Matka pochopí, že Boh jej neukazuje to, čo sa musí nevyhnutne stať, ale nebezpečenstvo, ktorému sa rozhodne postaviť. Sama pripraví stretnutie svojich synov. A potom, keď má prísť k ich osudnému boju, zhasne lampu a nastaví nožu svoju hruď namiesto Paľovej.

Postavy konajú expresívne, pod vplyvom silných citov. Zažívajú hrôzu a vplyv nadprirodzeného. Pohybujú sa na hrane života a smrti. Láska matky je taká silná, že sa dokáže obetovať za synov. Jednému tým zachráni život, druhému zabráni stať sa úmyselným vrahom. Tak ich svojou smrťou nakoniec zmieri.

Slovo režiséra

V dráme „Matka“ nie sú vedľajšie postavy. Každý človek z tých piatich má vlastný silný príbeh.

Paľo, vytrápený v emigrácii počas ekonomickej krízy, dobrý pracovitý syn, ktorý by mohol byť ideálnou kladnou postavou, v dome zmenenom na peklo začne piť a je schopný ísť proti vlastnému bratovi.

Jano vyrástol zo svojhlavého dieťaťa na nenásytného chlapa, ktorý musí mať všetko, čo má rád jeho brat. Ale i on má svoje boľavé miesto v duši. Prineskoro si uvedomí, že ho mohol zaplniť láskou.

Suseda zasa má na mysli iba vlastné trápenie a keď dôjde na iných, je hotová odsúdiť. Hoci o Pavlíkovcoch vie viac než druhí, ľahko vyriekne tvrdú mienku, veď iba opakuje, čo vraví celá dedina.

Katka, pokiaľ nechce prežiť život s nesprávnym mužom, musí sa vyrovnať s tým, že ju ľudia budú mať za prelietavú potvoru. Jedináčka z bohatého gazdovstva sa pokorí a prosíka o pomoc ženu, ktorá ju nechce ani počúvať.

Nuž a matka? Ja vidím upracovanú nábožnú ženu, ktorá nesníva o niečom lepšom. Ona chce iba to, aby sa život jej detí nadobro neskazil. Je nespravodlivá v tom, že ústupky žiada iba od Paľa – on má byť ten múdrejší. Aby ho ochránila, vymyslí si hnusný ťah: je k nemu krutá a vyženie ho z domu. Svoje vidiny chápe ako predurčenie, ako Boží trest. Až keď hrozí, že synovia sa pobijú na smrť, precitne. Pochopí, že má nájsť spôsob, ktorým tomu možno zabrániť.

Ženy sú často nútené prežiť svoj život ako „druhý plán“, ak sa ich vysnená budúcnosť nedostaví pre okolnosti, ktoré nechceli či nedokázali ovplyvniť. Sú zatrpknuté a nešťastné. Riešenie matky v našej hre je extrémne, no jej prístup môže byť návodom: modli sa a vychovávaj deti najlepšie, ako sa dá. A keď sa aj tak niečo zvrtne na zlé? Pokús sa získať pre svoje deti čas na pokánie, na zmenu k lepšiemu. Aj keď to bude bolieť.

„Mamka, ja idem. Hľadať niekoho, kto moju dušu oslobodí.“

Nenašli sa žiadne naplánované predstavenia pre toto podujatie.