NOC KTORÁ NEBOLA
Slovo o hre
Píše sa rok 1812 a tmavou nocou sa k Dobóovskému kaštieľu blíži kočiar. Do Levíc na jednu (necelú) noc zavíta Napoleon Bonaparte. Prečo o tom kronikári nezanechali žiadnu zmienku?
Pretože tento príbeh je len komediálnou fikciou „Divadielka za korunu“, ktoré v nezmenenom zložení inscenuje už svoju štvrtú hru. Tentokrát je rámcom deja čas kabinetného absolutizmu Františka II. Habsburgského a pozadie tvoria historické Levice. Hrad je v ruinách, synagóga ešte nestojí. Mesto spútané do hradieb sa snaží rozpínať na všetky strany. Večer čo večer sa zatvárajú jeho brány, aby vykázali všetkých nežiadúcich – zlodejov, násilníkov, ale i židov, ktorí na základe kráľovského výnosu v meste nesmú bývať . Európa sužovaná napoleonskými vojnami je tak neskutočne ďaleko...
Čo ak by francúzsky cisár skutočne na svojom ruskom ťažení prechádzal Levicami? Koho by so sebou priviedol? Čo a koho by tu našiel? Veríme, že by mohol naraziť na také typy ľudí, ako uvidíte v našej hre. Veď človek sa vo svojej podstate predsa nemení. Takže vážení divadelní priatelia – príjemnú zábavu!
Slovo o súbore
Herci „Divadielka za korunu“ sú spojení štúdiom na rovnakej strednej škole – Obchodnej akadémii v Leviciach, kde ako členka pedagogického zboru pôsobí aj režisérka a autorka scenárov Ing. Erika Píšiová. Aj keď súbor už tretí rok pracuje v rámci Mestského kultúrneho strediska Levice a väčšina členov študuje na vysokých školách alebo pracuje, teší sa stále podpore svojej domovskej školy. Tohto roku jej napríklad vďačíme za financovanie úžasnej kulisy, na ktorej je obraz nášho mesta približne z roku 1840, pochádzajúci z dobovej listiny. Doteraz boli naštudované tieto hry:
2007 S alergiou za mágiou
2008 Limonádový Joe
2009 Ostrov v nebezpečenstve
2010 Noc ktorá nebola
V predstavení bol použitý hudobný motív piesne Stances (Sava/Metamorphosis). Za základný preklad zo starej francúzštiny ďakujeme Mgr. Beate Mišákovej. Historické fakty o meste a dobové reálie, spomenuté v hre, boli konzultované s Mgr. Martou Švolíkovou zo Štátneho archívu v Leviciach. Za spoluprácu im srdečne ďakujeme.
Čo je to za zázrak, dobré nebesá,
či snáď len opar, len taká medzihra?
Vôňa kvetu hneď zrána mihne sa,
čo stúpa poludním a večer zomiera.
Ten kvet nie je tvoj, ktos` v zbroji odený,
s hrmotom lámeš deň a odchádzaš zas,
mesačný je klam náš život polnočný,
tak dotancuj už, svit navždy delí nás.
|
